Cena 35.00

Course Features
language
Language: English
access_time
7 hours on-demand video
playlist_add_check
11 Lessons
spellcheck
Study Level: Intermediate
terrain
Certificate of Completion

Sociálna psychológia chápe sociálny vplyv širšie, než snahu jedného človeka zmeniť konanie iného človeka. Zahŕňa naše myšlienky a pocity a aj to, ako sa správame. Okrem zámerného pokusu o persuáziu má aj mnohé iné podoby. Často nás ovplyvní obyčajná prítomnosť iných, vrátane úplne cudzích ľudí, ktorí s nami ani nie sú v interakcii. Dokonca nám neraz vládne imaginárny súhlas či nesúhlas našich rodičov, priateľov a učiteľov a to, akú reakciu na seba očakávame od iných. Niekedy sú tieto vplyvy vo vzájomnom konflikte. Sociálnych psychológov zaujíma predovšetkým to, čo sa odohráva v mysli jednotlivca, keď sa tak deje. Konflikty sa napríklad často vyskytujú, keď mladí ľudia odchádzajú na vysokú školu a začnú prežívať rozpor medzi presvedčením a hodnotami, ktoré sa naučili doma a presvedčením a hodnotami ich profesorov a spolužiakov. O tomto všetkom je reč reč v kapitolách o konformite, postojoch, agresivite, skupinových procesoch a mnohých ďalších sociálnych vplyvoch.

Počas histórie bola filozofia najhlavnejším zdrojom nahliadnutí do ľudskej podstaty. A práve tak tvorí práca filozofov aj súčasť základov dnešnej psychológie. Psychológovia sa na filozofov obracajú po vhľady do podstaty vedomia (napr. Dennett, 1991) a toho, ako si ľudia vytvárajú presvedčenia o sociálnom svete (napr. Gilbert, 1991). Niekedy sa však aj veľkí myslitelia ocitnú vo vzájomnom rozpore. Ak sa tak stane, ako máte vedieť, kto má pravdu? Existujú situácie, kedy môže mať pravdu filozof A a situácie, kedy ju môže mať filozof B? Ako by ste o tom rozhodli?

Sociálni psychológovia sa zaoberajú rovnakými otázkami ako filozofi, ale pokúšajú sa na ne pozerať vedecky – dokonca aj na otázky týkajúce sa toho veľkého ľudského tajomstva, lásky. V r.1663 prišiel Benedict Spinoza s veľmi originálnym postrehom. V ostrom protiklade k hedonistickému filozofovi Aristippovi tvrdil, že ak sa zaľúbime do niekoho, koho sme predtým nenávideli, naša láska bude silnejšia, než ak by jej nepredchádzala nenávisť. Spinozov argument bol krásne vypracovaný, jeho logika bezchybná. Lenže ako si môžeme byť istí, že to platí? Platí to tak vždy? Za akých podmienok to platí alebo neplatí? Toto sú empirické otázky, čo znamená, že ich odpovede sa dajú odvodiť z experimentov alebo meraní, nie z osobného názoru (Aronson, 1999; Aronson a Linder, 1965)…

Ponorte sa do sveta sociálnej psychológie v učebnici, ktorá je najrozšírenejšou na svete (v rukách držíte preklad už jej 9. doplneného vydania). Kniha je určená pre psychológov, sociológov, lekárov, pracovníkov verejnej aj štátnej správy, právnikov – jednoducho pre všetkých, ktorí pracujú s ľuďmi a pre ľudí.