Psychologicky zdravé osoby sú muži a ženy, ktorí mali to šťastie, že mali okolo seba ľudí, ktorých akceptovanie a uznanie im dalo možnosť vytvoriť si seba-obraz, ktorý im umožnil byť aspoň na určitý čas v kontakte so svojimi najhlbšími pocitmi a zážitkami prýštiacimi z organizmového ja. Nie sú odrezaní od základu svojho bytia a majú dobrú východziu polohu, aby mohli napredovať a stať sa tým, čo Rogers nazýval „plne fungujúci“ človek. Takí ľudia sú otvorení voči prežívaniu bez toho, aby sa cítili ohrození a potom sú aj schopní počúvať samých seba a ostatných. Dobre si uvedomujú svoje pocity a pocity iných, majú schopnosť žiť v prítomnej chvíli. A čo je najdôležitejšie, prejavujú dôveru v „ja“ organizmu, čo zreteľne chýba tým, ktorí musia sústavne zápasiť s nepriaznivým hodnotením iných ľudí. Taká dôvera je najviditeľnejšia v procese rozhodovania a v uvedomovaní a vyjadrovaní súčasných myšlienok a pocitov. Namiesto zúfalého hľadania vonkajšieho vedenia alebo prežívania vnútorného zmätku či prázdnoty, má plne fungujúci človek svoj zdroj múdrosti hlboko v sebe a je pre neho dosiahnuteľný. Rogers nazýval tento prameň vnútorné miesto alebo centrum hodnotenia a pre poradkyňu je jedným z najvýznamnejších bodov terapie práve ten moment, keď si klient uvedomí tento oporný bod v sebe, azda po prvýkrát.

(Dave Mearns)

Téma, ku ktorej sa Krishnamurti stále vracia, je sloboda človeka. Pod pojmom sloboda však nemá na mysli niečo, čo je možné si vydobyť alebo vlastniť, dokonca tvrdí, že slobodu nie je možné dosiahnuť ani vzburou, bojom alebo nejakým úsilím. Sloboda, táto preberačná a nepodplatiteľná dáma vstúpi len tam, kde nastalo porozumenie povahy mysle človeka, kde bolo odmietnuté všetko, čo z rnás robí “človeka z druhej ruky”.

Sloboda sa človeku otvorí iba sebapoznaním. Krishnamurti o slobode a s ňou súvisiacich veciach hovorí zvláštne jednoduchým jazykom. Nie je to jazyk ťažkej filozofie, napriek tomu núti k zamysleniu a hľadaniu vlastných odpovedí na podstatu slobodného bytia. Autor skôr pozýva k hľadaniu odpovedí a k uvažovaniu, akoby sa s čitateľom rozprával o povahe sveta človeka,o tom, čo to vlastne znamená byť slobodným človekom. 

Sloboda na nás nečaká niekde v nekonečnom duchovnom blúdení, ale je na samom začiatku a každému na dosah.